predchadzajúca strana - strana 5 - dalsia strana


ARCHITEKTONICKÉ PAMIATKY

    Jednou z najzaujímavejších obcí Liptova z historického a umeleckohistorického hľadiska je Liptovský Ján. Zvláštne postavenie Liptovského Jána v histórii, keď bol zemianskou obcou s rozľahlými územnými celkami, odrazilo sa na celkovej výstavbe obce s mimoriadnym množstvom zachovaných kaštieľov, pôvodne umiestnených v rozľahlých sadoch a záhradách. Samostatnú čast tvorila zemianska zástavba. Poddanní bývali v inej časti obce, v ulicovitej zástavbe. V posledných 70-tich rokoch sa tento rozdiel stiera vsúvaním domov a parceláciou záhrad medzi kúrie a kaštiele, ktoré však nezotreli charakter zemianskej zástavby, skladajúcej sa z domov umiestnených v bohatej zeleni.
    Začiatky obce sa kladú do roku 1263, keď na území obce existoval hrádok a stredoveký kostol, ako to dokladá listinami prof.Luby vo svojom príspevku. Zachované pamiatky však pochádzajú z neskorších čias.
    Podľa vtedajších zvyklostí osadili v 14. stor. na návrší nad obcou rím.kat. kostol. Nový objekt prevzal zasvätenie staršieho kostola, po ktorom bola pomenovaná obec a pravdepodobne ho postavili aj na jeho mieste. Najstaršou častou tejto jednoloďovej stavby je polygonálny presbytár s rebrovou krížovou klenbou, zbiehajúcou sa do ostruhových konzol a valene klenutá sakristia. Loď bola neskoršie rozšírená a r. 1808 pristavaná veža s cibuľovitou strechou. Okolo objektu postavili v 17.stor. murovanú ohradu, ktorá uzatvárala cintorín a súčasne mohla slúžiť za ochranu v čase vojnového nebezpečenstva. Vtedy kostol nákladnejšie renovovali a fasádu pokryli nárožným kvádrovým sgrafitovaním. Barokové obdobie prispelo k tomuto komplexu stavbou poschodovej budovy zvonice, ktorú vsunuli do staršieho opevnenia. Od roku 1808 slúžila ako úradovne Szentiványiovského kompossesorátu.
    Z gotického vnútorného zariadenia sa zachoval krídlový oltár Ukrižovania, ktorý
vznikol asi začiatkom 16. stor., v strede s obrazom Veľkej kalvárie, v pozadí s náznakom krajiny. Na krídlach sú obrazy štyroch evanjelistov na zlatom neutrálnom pozadí. Dva trojuholníkové nástavce s mimoriadne kvalitnými poprsiami Daniela proroka z druhej polovice 15. stor. sú prenesené z iného oltára. Gotickú, esovite prehnutú Madonu z druhej polovice 15. stor. vložili do barokového oltára s rastlinnými akantovými krídlami na prelome 17. a 18. stor. a neskoršie spolu s oltárom nevhodne premaľovali. Začiatkom 16. stor. doplnili vnútorné zariadenie kamennou krstiteľnicou. V 17.stor. pribudli tri epitafy a síce epitaf E.Kubínyiho z r. 1619, epitaf nad vchodom do krypty M.Szentiványiho a jeho rodiny r. 1628 a drevené mortuárium Petra Szentiványiho z r.1672. Dnešný hlavný oltár Ukrižovania, ktorým nahradili starší gotický oltár, vznikol v druhej polovici 17. stor. spolu s kazateľnicou, ktorej parapet obnovili v 18. stor. V druhej polovici 18. stor. zaobstarali nový organ.
     Historicky hodnotný a zachovalý je pôvodný organ v r.k.kostole v Liptovskom Jáne, ktorého tvorcom je Martinus Zorkofský z r.1721. Všetky časti vyše 250 ročného nástroja sú pôvodné. Pôdorys prospektu je členený na polygonálny stredný diel a dva trojuholníkové bočné diely. Hojnú rezbársku výzdobu tvorí široký aknt. Vzhľadom na vrcholný barok trochu prekvapujú korintské stĺpy dolu ukončené píniovou šuškou. Niektoré píšťaly v prospekte sú špirálovito tvarované. Je zachované vnútro, kde sú pozoruhodné obe kopuly z hustého dreva, tenkostenné a presne vypracované až po najmenšie píšťaly s dĺžkou niekoľko cm. Dvojica klinových mechov bola uspôsobená na ťahanie remeňmi. Po nedávnom konzervovaní a ladení je stav nástroja veľmi dobrý.
    Zemianske obyvateľstvo, najmä rod Szentiványiovcov, bolo zapojené do podnikania. Bola to účasť najmä na vzmáhajúcom sa baníctve a hutníctve už od stredoveku, ktoré v 16. stor. dalo vznik dvom privilegovaným banským mestečkám Kráľovskej a Svätojánskej Boci. Po dlhšej prestávke v druhej polovici 18. stor. znova ožíva banské a hutné podnikanie a okrem starých baní (na Boci) otvárajú sa aj nové bane v Svätojánskej doline, ktorých ťažba spolu s inými bola spracovaná v Liptovskom Hrádku. Hospodárska prosperita podmienila bohatú stavebnú činnosť v obci.
     Urbanistická štruktúra sídla Liptovský Ján dokumentuje: - úzku väzbu sídla na krajinný rámec, jeho spätosť s prírodným zázemím a s prírodnými danosťami - s kompozičným okolím vrchov Poludnica, Smrekovica, Javorovica - s potokom Štiavnica, ktorý je hlavnou kompozičnou osou sídla - nepravidelnú dedinu s voľnou kompozíciou kaštieľov a kúrií s dominantou rímsko-katolíckeho kostola sv. Jána Krstiteľa a s historickým jadrom, ktoré je najcennejším priestorom, ponúka ucelený súbor hodnotných architektúr v podobe kaštieľov a kúrií, tieto sú farbami lokálnej kultúrnej klímy, reprezentujú región horného Liptova a prispievajú k jeho identite.
     Historické jadro ako celok zaznamenalo len menšie stavebno-technické zmeny napr. asanáciuhospodárskych budov pri historických architektúrach, prípadne postupnú prestavbu jednotlivých objektov, dodnes sa z pôvodného množstva zachovalo 16 kaštieľov, niektoré z nich majú aspoň v exteriéri pôvodný stav, ale interiér a vnútorná dispozícia je vo väčšine prestavaná.
    1. Kaštieľ Marcovský - č. 22
prízemná klasicistická budova zo l7.storočia, s pôvodnými klenbovými stropmi (ktoré boli väčšinou znížené a nahradené drevenými), valbovou strechou s hlavnou fasádou orientovanou na východ. Objekt je odsadený od ulice so zámerom vytvoriť pred ním francúzsky park so vzácnymi cudzokrajnými drevinami, v súčasnosti sú tu však ovocné stromy.
    2. Kaštieľ Marcovský Eduard, dnes Učňovská škola - č. 24

stavbu možno datovať do druhej polovicel9.storočia, s neskoršími prestavbami. Je dvojpodlažná, s pôdorysom tvaru "T", symetrická podľa pozdĺžnej osi, dlhšia časť má v strede chodbu s klenbou. = ktorej je prístupná hlavná miestnosť, otvorená do predstavaného portika na štyroch hladkých stĺpoch kruhového prierezu. Pred II.svetovou vojnou tu bol hotel, v súčasnosti je stavba po reštitúcii. Objekt je umiestnený v parku so zachovanou alejou pagaštanov a líp.
    3. Penzión UNA - č. 25
pôvodne budova slúžila pre obytné účely rodiny Balcovej, objekt bol u osemdesiatych rokoch 20.storočia prestavaný a prispôsobený pre potreby voľného cestovného ruchu a pre verejné stravovanie
    4. Kaštieľ Némešovsko-Barnovský - č. 58
je najstarší kaštieľ v Liptovskom Jáne,pochádza z roku 1588, čo dokumentuje krb vo vstupnej miestnosti na juhu, ktorý bol postavený v tom istom roku. Nad kamenným nadpražím a šambránou je umiestnený aj erb Svätojánskovcov. Vnútorná dispozícii bola barokovo prestavaná. K západnej strane objektu pristavili v rokoch 1590-1600 delený dvojtrakt. Hlavný objekt má zaklenutú reprezentačnú sieň. Kaštieľ je na východnej strane oddelený od ulice zvýšenou predzáhradkou so živým plotom
    5. Kaštieľ Šándorovský - č. 60
má obdĺžnikový pôdorys, obrátený kratšou stranou smerom do ulice, vznikol v 17.storočí s prestavbou okolo roku 1830, kedy bola na južnej strane postavená arkádová ochodza so štyrmi arkádami. výrazná devastácia nastala v 20.storočí, kedy sa do objektu nasťahovalo viacero rodín a tento bol prispôsobený na účely bývania. v prednom trakte bol umiestnený obchod.
     6. Kaštieľ Nyárovský - č. 66-68
renesančný z konca l6.storočia, upravený, v 17. a l9.storočí. V roku 1955 čiastočne prestavaný a prefasádovaný. Po prvej prestavbe objekt rozšírili horizontálne aj vertikálne, posledné dve sa týkali vnútornej dispozície. Dvojpodlažná budova, ktorá má na nárožiach malé arkiere na drevených krákorcoch. Dispozícia s ústrednou vstupnou sieňou sa opakuje I na poschodí. zachované sú renesančné štukové klenby. železné tepané dvere a drobné architektonické články okien a portálov.
     7. Kaštieľ Tomášovský - č. 70
z konca l6.storočia. okolo roku 1738 a v 20.storočí upravený. Jednoduchá bloková stavba s pôdorysom v tvare "L". Zo vstupnej siene : klenbami vedú schody do miestností a na schodište. Zachovaná pôvodná dispozícia s klenbami. Na komíne je datovanie rok 1738.
     8. Kaštieľ Rutkajovský - č. 72
renesančný, zo 17.storočia s barokovou nadstavbou. Okolo roku 1830 upravený do dnešnej podoby. Bloková dvojpodlažná budova s pôdorysom v tvare ..L" s klasicistickou fasádou. Pod fasádnou omietkou je badateľné sgrafito.
     9. Kaštieľ Pištovský, neskôr Ľubovský - č. 90

pôvodne renesančný zo l7.storočia, v l. tretine 19.storočia prefasádovaný a v roku 1855 úplne adaptovaný pre potreby bývania. Budova má pôdorys v tvare "U", predstavuje dvojtrakt s čiastočne zachovanými renesančnými klenbami. Uličná fasáda je deväťosová so stredným rizalitom, okolo celého objektu obieha vysoký sokel Pod strechou je profilovaná rímsa, nárožia sú skosené so zaoblením. ktoré má hlavicu aj pätku.
     10. Kúria - č. 128
Pôvodne baroková z prvej polovice l8.storočia, koncom 19. storočia prestavaná. Jednopodlažná päťosá obdĺžniková budova so stredným rizalitom. V súčasnosti adaptovaná pre potreby rekreačného zariadenia Ministerstva zahraničných vecí SR
     11. Kúria Jonášovská (pôvodne Szentiványi kúria) - č. 130
klasicistická kúria z polovice l9.storočia, prízemná bloková obdĺžniková stavba so vstupom zo západu. Fasáda je členená pilastrami a slepými arkádami. Na južnej fasáde mierne vystupuje trojosový rizalit s arkádami, na severnej sú zamurované arkádové okná.
     12. Kaštieľ Kultúrny dom - č. 132
v jadre renesančná bloková stavba zo l7.storočia, v 30.rokoch l9.stor. klasicisticky prefasádovaná, po roku 1954 prestavaná pre potreby kultúrneho domu. Dvojpodlažná, podpivničená budova s mierne vystupujúcim rizalitom, na poschodí členenom dvojstĺpmi. Na slepých archivoltoch prízemných okien sú štukové vejárové ozdoby. Čiastočne je zachovaná vnútorná dispozícia s renesančnými klenutými priestormi.
     13. Kostol rímsko-katolícky - sv. Jána Krstiteľa
je architektonickou dominantou Liptovského Jána, bol pomenovaný podľa sv. Jána Krstiteľa-patróna dediny, pôvodne gotický, pocháda z čias okolo roku 1380, v druhej tretine l7.storočia bol opevnený, u 17. a v l8.storočí zbarokizovaný, roku 1808 bola pristavená veža a zo zvonice prestavaná budova knižnice. Účinok tejto dominanty je silný , ovláda priestor celého sídla
     14. Kaštieľ Pálovský - č. 166
pochádza zo 17.storočia, renesančný s dvojvežovým priečelím so zbytkami sgrafitovej výzdoby okolo okien a na nárožiach, obdĺžniková bloková stavba s polygonálnymi vežami, so zachovanou renesančnou dispozíciou.
     15. Kaštieľ č. 247 - Kazimírovský
najmladší kaštieľ v Liptovskom Jáne vôbec, pochádza z prvej polovice l9.storočla, ale je postavený na staršom základe, má podpivničenie z vnútornej strany pod úrovňou dvora. Do šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia mal vonkajšie schodisko a terasu s liatinovým zábradlím v neogotickom štýle. Prestavba po roku 1950 tvrdo sledovala cieľ jeho prispôsobenia pre potreby bývania a bola odstránená vonkajšia terasa. Uličná fasáda je bohato členená rímsami, slepými arkádami nad oknami a vertikálne delená pilastrami. Z južnej strany kaštieľa boli umiestnené hospodárske budovy. kočiareň a nad ňou sypáreň. Objekt má valbovú strechu, nad ktorou vyčnievajú prielezné komíny.
     16. Kaštieľ Kasíno - č. 169
je situovaný na druhej strane potoka Štiavnica, oproti Starojánskej krčme. prístupný cez lavičku. Je to pôvodne renesančný objekt zo l7.storočia, prestavaný v 2.polovici 19. a začiatkom 20.storočia, dvojpodlažná obdĺžniková budova s novoupravovanou fasádou a zachovaným renesančným oknom na poschodí. K budove neskôr pristavili prístavok obdĺžnikového pôdorysu.
     17. Hrobka rodiny Szentiványiovcov-miestny cintorín
nachádza sa oproti vstupu na cintorín, na vyvýšenom mieste, pravdepodobne pochádza zo l6.storočia. V 20.storočí ju vandali vykradli
     18. Kaštieľ komplex pôvodných Svätojánskych kúpeľov - č. 97 a 99
Žriedelná sústava zemito-sádrových vlažných kyseliek v Liptovskom Jáne bola dlho nevyužitá, v l6.storočí sa, ako jediné na Liptove, začali využívať tieto teplé pramene na liečenie svrabu, kožných chorôb a slabších reumatických ochorení, boli vhodné aj na choroby srdca a ciev, ale začiatky kúpeľníctva sa datujú od roku 1919, keď dal majiteľ gróf Jozef Szentiványi navŕtať výdatnejší a teplejší prameň a adaptovať svoje kaštiele a hospodárske budovy na kúpeľné objekty. Komplex budov bol postavený v l7.storočí, okolo roku 1834 prestavaný, budovy boli klasicisticky upravené a neskôr prispôsobené rekreačnému účelu. Hlavná stavba, ktorú pri prestavbe v roku 1929 spojili s bývalými maštaľami, prispôsobenými pre ubytovanie, má pôdorys v tvare "L". Trakt kúpeľnej budovy z roku 1834 má na chodbe nápisovú tabuľu vzťahujúcu sa na stavbu, chodba je zaklenutá valenou klenbou. Hlavná fasáda má pôvodnú klasicistickú úpravu, je členená polostĺpmi s volútovou hlavicou, slepými nadokennými arkádami a bočnými rizalitmi, ktoré majú timpanóny. Obidve budovy boli okolo roku 1834 prestavané, klasicisticky upravené a neskôr prispôsobené kúpeľnému účelu. Na južnej strane je bazén, ktorý bol napájaný z prameňa termálnej vody, privádzanej z prameňa nad dedinou dreveným potrubím, slúžil predovšetkým pre potreby kúpeľných hostí. Vedľa bazénu boli šatne, na mieste ktorých je v súčasnosti umiestnený hotel Sankt Johan a areál letného kúpaliska sprivatizovali majitelia dvoch penziónov. Obidva objekty sú jednopodlažné, ale majú najväčšiu plochu zo všetkých kaštieľov v Liptovskom Jáne, cca 1000m2.
     19. Kúria Gáborovská - č. 109
pochádza zo l7.storočia, upravovaná v polovici 18. a v l9.storočí, pôvodne baroková s klasicistickou fasádou. Jednopodlažná budova obdĺžnikového pôdorysu, podpivničená, s vnútorným komunikačným priestorom-chodbou so segmentovou klenbou a s dvoma predstavanými portikmi na jej koncoch t.j. na užších stranách objektu (východ, západ), má valbovú strechu. V súčasnosti je kaštieľ i k nemu priliehajúci hospodárky dvor veľmi zdevastovaný. Oproti kúrií č. 109 bol situovaný tzv. Grófsky kaštieľ, ktorý však bol v roku 1929 asanovaný.
     20. Evanjelický kostol a Farský úrad cirkvi e. a. v. - č. 127
je druhou vertikálnou dominantou obce, bol postavený v roku pána 1785, prestavaný po požiari v roku 1907 v pseudogotickom slohu, má sieňový priestor s dvoma klenbovými poľami. Farský úrad-fara slúži ako trvalá ubytovanie pre službukonajúcich kňazov
     21. Komplex ľudovej architektúry so sýpkami a hospodárskymi budovami - č. 199-243 (spolu 13)
pôvodná ľudová architektúra sa v Liptovskom Jáne nezachovala, predstavovali ju drevené stavby na vyšnom konci dediny, ktoré boli zničené požiarom v roku 1876. Na ich základoch boli postavené nové, murované strechy mali pokryté šindľom, ale po opakovanom požiari v roku 1921 už použili pálenú krytinu. Takto vznikol zaujímavý urbanisticko-architektonický súbor želiarskych domov na jednej strane ulice a sýpok-sypární, na druhej strane komunikácie. Sypárne slúžili na uskladnenie obilia, zemiakov rodinných cenností a boli stavebne upravené tak, aby ich nepoškodil ani oheň, ani voda, ani prípadní zlodeji. Majú zaujímavý architektonický vzhľad, v súčasnosti sú upravované pre nové požiadavky rekreácie a cestovného ruchu.
EVA KRIŽANOVÁ a JANA ČÚRNA

- hlavná strana -

© foto a text Mgr.Ján HUČÍK
© design, grafika 3W sro -web design