predchadzajúca strana - strana 15 - dalsia strana


MINERÁLNE A TERMÁLNE VODY

Aktulny cenník termálne kupalisko Liptovský Ján

     Na južnom okraji obce Liptovský Ján sa na travertínových návršiach nachádza žriedelná oblasť termálnych a minerálnych prameňov. Patria k studeným až veľmi nízko termálnym, veľmi slabo až silno uhličitým, dusíkatým slabo mineralizovaným sírovodíkovým vodám. Obyvatelia obce nazývajú už od pradávna studenšie pramene mädokýšmi a teplé teplicou ( 14,8 - 29,4 °C ).

     V Liptove sa v 16.storočí používali iba teplé pramene v Liptovskom Jáne. V minulosti sa tu nachádzalo 14 prameňov. Najznámejší z nich bol Kúpeľný a Rudolf. Nejeden hydrológ minulosti i súčasnosti sa vedecky zaoberal týmito vodami. Minerálne pramene v Liptovskom Jáne boli známe a využívali ich už veľmi dávno. Ako liečivé boli už známe v 14. storočí. Roku 1549 ich popísal mineralóg Juraj Werner vo svojom diele "O liečivých prameňoch Uhorska". Wernerovu prácu spomínal i Matej Bel vo svojej knihe "Notitia hungariae novae historico-geographica", 1735-1742. Jánskymi prameňmi sa zaoberal jeden z najvýznamnejších učencov v 17. storočí i rodák z Liptovského Jána rektor Trnavskej univerzity Prof. Martin Szentiványi V diele "O podivuhodných silách a vlastnostiach vôd" a geológ Dionýz Štúr.
Jánske pramene sú vhodné na liečenie porúch látkovej výmeny, reumatických, ženských, žalúdočných a črevných chorôb, ochorení žlčníka a pečene, krvného tlaku, fosfatúrie, alergických ochorení a stavov tromboflebitídach a obrnách.
Keď po roku 1920 začali aj na Slovensko prichádzať zahraniční návštevníci a obdivovať nepoznané krásy Tatier, predvídavosť J.Szentiványiho nesklamala, Liptovský Ján bol už vtedy miestom, kde sa rada schádzala zmaďarizovaná šľachta. Hostia, ktorí prichádzali, bývali v miestnych kaštieloch a zemianskych kúriách. Milovali prechádzky krásnou panenskou prírodou. Pritom videli ako dedinské ženy v teplých prameňoch močili konope a viedli rozhovory s nimi o tom, ako táto voda blahodárne pôsobí pri bolestiach kĺbov. Začali si aj oni močiť nohy a cítili úľavu.. Potom sa už do vyvieračiek ponárali celí. Po pravidelných kúpeľoch prichádzala úľava aj dobrý spánok. Domorodci si touto vodou už dávno predtým liečili reumu, a tiež ju radi pili, lebo po nej dobre trávilo. Hojne si tiež liečili kožné nemoci, najmä svrab.

     V roku 1927 sa Jozef Szentiványi rozhodol zúročiť tieto danosti prírody a postaviť tu kúpele.Také ako v Trenčianskych Tepliciach či Ružbachoch: zloženie vody bolo podobné ako v Ružbachoch.
Svoj kaštieľ zvaný Szentiványiovsko-gemerský premenil na súkromný byt a kancelárie pre novozaloženú kúpeľnú spoločnosť Subalpína. Spoločnosť Subalpína existovala však len formálne. Celú výstavbu financoval sám Szentiványi. Bol predsedom spoločnosti so všetkými právami a výhodami.
Základom kúpeľného objektu sa stal Szentiványiovský kaštiel postavený v 17. st. v renezančno- klasistickom slohu spolu s bývalými maštaľami. Po porade s akciovou spoločnosťou povolal Szentiványi do Liptovského Jána projektanta ing. Kissa Faludiho a poveril ho vypracovaním projektovej a realizačnej dokumentácie.Ing. Kiss celú činnosť okolo výstavby kúpeľov rozdelil do troch základných úkonov.
Prvými úkonmi bolo urobiť vrt v prameni Kúpeľný a vyriešiť zvod minerálnej vody do budúceho bazéna (500 m), ktorý sa staval pri kúpeľnej budove. Ďalšia časť prác zahŕňala vybudovanie bazéna a celého kúpeľného areálu. Poslednou treťou časťou bola adaptácia troch kaštieľov a ich úprava pre potreby liečebno-prevádzkové. Práce začali súčasne na všetkých objektoch výstavby.
Vrt prameňa urobil Ing. Kiss so svojou pracovnou skupinou do travertínovej kopy v hĺbke 9 m. Vytryskla z neho minerálna voda s teplotou 27-40 °C, s výdatnosťou 360 l/ min. Rozborom zistili, že voda je mineralizovaná, hydrouhličitanovo-síranová, vápenato-horečnatá, silne uhličitá, hypotonická.
Po skončení týchto prác vyvstal problém s potrubím. Bolo treba zhotoviť také potrubie, ktoré sa nebude upchávať a zachová tepelnú energiu vody. Žiadalo si to dôkladné premyslenie, pretože jeho dĺžka bola 500 m. Narúbali borovice, ktoré potom po dĺžke v jednej tretine poprepilovali a do väčšej časti vydlabali žľab: ním tiekla minerálna voda. Tú tenšiu časť už nedlabali, ale využili ju na prikrytie. Takto pripravené potrubie kládli do zeme v hĺbke asi 1 m. Je pozoruhodné, že toto potrubie, položené v roku 1928, slúžilo bez poruchy až do roku 1975, kedy ho nahradili kovovými rúrami a keramickými časťami. Odvtedy však bolo poruchové a dnes už vôbec neslúži svojmu účelu.
Druhá skupina pracovala na výstavbe bazéna. Mal dĺžku 20 m, šírku 8 a hĺbku od jedného do 2,2 m. Skokanský mostík - trampolína - mal troj a jednometrovú odrazovú dosku. Nechýbali ani sprchy - boli tri pre 6 osôb a detský bazén. Súčasťou výstavby boli aj kabínky - spoločné pre 40 osôb, 15 samostatných pre ženy a 15 pre mužov. Celý areál kúpaliska (Štrand) bol vysypaný pieskom.
Súčasťou kúpeľnej budovy boli hotel Thermal a reštaurácia.
Súčasťou liečebnej časti kúpeľov bola ordinácia lekára. Pôsobil tu MUDr. Albert Škarvan. Vaňová časť mala 4 kabínky. PO krajoch krytého bazénu ( 4x6 m s hĺbkou 1 m ) boli sedačky, kde si pacienti 15 - 20 minútovým sedením liečili svoje neduhy. Voda sa zohrievala na teplotu potrebnú pre pacientov. Po každom kúpeli sa robili zábaly a pacienti oddychovali zahalení v dekách. Okrem týchto kúpeľných kúr robil majster-odborník fyzickú masáž, pedikúru, manikúru. Na prekrvenie údov sa doporučovali chodenie po kamienkoch. Vo všetkých zariadeniach kúpeľov bola základným nápojom minerálna voda.
Poslednú časť kúpeľov tvorila veľká spoločenská hala s východom na terasy do kúpeľného areálu, a to z východnej aj západnej strany. potom nasledovala obývacia časť pre 60 pacientov. Izby boli jedno a dvojposteľové, na svoju dobu komfortne vybavené.
Kúpele sa pýšili aj pešími zónami. Východnú stranu areálu pretínali chodníky s odpočívadlami, odkiaľ boli pekné vyhliadky na celý stredný Liptov. Pešie zóny boli určené všetkým vekovým kategóriám na poldňové prechádzky i celodenné túry. Neodmysliteľnou súčasťou kúpeľov boli parky.
Toto všetko stihli v liptovskom Jáne dokončiť do 29.júna 1928. Bolo práve Petra a Pavla, keď kúpele slávnostne otvorili. Od tohto dňa sem začali chodiť pacienti na týždňové a dvojtýždňové turnusy.
Denné liečebné kúry stačili pre 60 pacientov. Najviac ich prichádzalo z Budapešti a Prahy. Do kúpeľov rada chodila maďarská šľachta. Podľa rozprávania kúpeľného majstra Rudolfa Hlavienku a kuriča Michala Bryndzu, najváženejšími návštevníkmi boli napríklad ministerský predseda Uhorskej vlády gróf Vlasič, manželia Tarabovci z Prahy, Andrej Hlinka, tabulárny sudca Kalman Vitáliš, maďarský básnik Sylay a slávna maďarská speváčka Relle Gaby. Častými hosťami tu bývali aj viacerí liptovskí zemani.
Obdobie od roku 1929 až do roku 1936 bolo pre kúpele obdobím rozkvetu a prosperity. Keď však majiteľ začal strácať politickú moc s pribúdaním fašistických prvkov do Maďarskej ľudovej strany, začali kúpele ekonomicky upadať. Veľká kúpeľná sláva sa nakoniec skončila krachom. V roku 1937 kúpele prebral štát.
Vonkajší bazén fungoval do roku 1979. Termálnu vodu využívali ľudia nielen z blízkeho okolia, ale i vzdialeného okolia.
V roku 1963 navŕtali nový prameň v hĺbke 95 m s teplotou 29,4 °C. Povyše neho vybudovali pramenný dom Rudolf a jeho vodu i vodu ďalších blízkych vrtov používajú na plnenie bazénov, ktoré sú v hoteli Máj vnútorný bazén a vonkajšie kúpalisko. Pramene sa požívajú aj ako pitné. Najobľúbenejší je prameň Teplica pri dedine, ktorý v roku 1986 premiestnili od cesty a postavili mu obyvatelia obce dôstojný stánok, ktorý ľudia bažiaci po minerálke radi vyhľadávajú. Hneď vedľa neho sa nachádza Kúpeľný prameň, ktorý sa využíva na prírodné kúpanie.


Vznik minerálnych prameňov

- hlavná strana -

© foto a text Mgr.Ján HUČÍK
© design, grafika 3W sro -web design